Záhadný muž, ktorý sa nebojí hovoriť otvorene o všetkom!

Alebo sa aspoň tak prezentuje. Či je to skutočne tak, sme sa pokúšali zistiť sami s našou nasadenou redaktorkou.

Je to už nejaký ten piatok, čo sa na webe objavil nový blogový projekt, ktorý sa celkom slušne začal „obúvať“ do tém, ktoré sú najčastejšie prezentované práve v ženských magazínoch, pričom sa v nich autor snaží navodiť dojem, že veci nie sú vždy presne tak, ako sa v týchto magazínoch píše.

Tváriť sa, že všetko čo je v ženských magazínoch je presne tak, ako je to tam napísané, dokáže iba človek, čo verí rozprávkam a filmovým inscenáciám. Život je však niekde úplne inde a každý sa ho snažíme žiť najlepšie ako vieme.

~ jehopríbeh.sk

Keď sme si v redakcii robili prehľad o tom, na čo všetko daný blog reaguje, nedalo nám nevšimnúť si, že poväčšinou je to skutočne kritika na ženské magazíny, ktoré sa snažia vykresliť mužov ako niečo, čo by snáď asi ani nemalo chodiť po tejto zemi ale malo by sa to vrátiť na nejakú domovskú planétu, najlepšie priamo do raja.

Zaujímavosťou projektu je, že okrem negácie alebo vyvracaní „faktov“ z magazínov, sa na tomto blogu aj celkom slušne zabavíte na životných skúsenostiach autora, ktorý – ako sa tak zdá – chce byť istú dobu ešte anonymným, aby sa neprezradil jeho celkový zámer.

Pýtate sa, aký to je?

S rovnakou otázkou sme sa snažili skontaktovať aj my, o čo presne na danom projekte, alebo blogu ide, prečo vôbec vznikol a aké je jeho cielenie. Odpovede boli ako stručné, tak aj veľmi výživné, v závislosti od toho, či išlo o niečo osobné, alebo o všeobecné fakty. Prejdime si teda zopár z položených otázok.

Na vašom webe ako sme videli, najčastejšie kritizujete ženské magazíny. My sa našťastie neprofilujeme ako čisto ženský, tak snáď sme z obliga, avšak, chceli by sme vedieť, prečo je to práve tak?

Čítate niekedy ženské magazíny a ich rubriky, kde im akože odpovedajú muži? To chodia akože po redakcii, alebo niekde na ulici si odstavia muža, aby sa ho tak priamočiaro spýtali na jeho sexualitu? Nemyslím si, nikdy som sa s tým nestretol a to mám slušné žurnalistické pozadie. Ľudia nevedia, že väčšina vecí sa „recykluje“ s intervalmi mesiacov, niekedy rokov. Rovnako, ako nevedia, že veľa vecí je „doplnená“ o „poznatky“ redaktorky, ktorá článok píše. Takže ak sa pozrieme na otázky a odpovede pre mužov, realita je taká, že sa možno redaktorka spýta nejakého svojho kolegu, ale najčastejšie si doplní to, čo sa jej hodí, aby mala rôzne odpovede a „vzorku“. Realita je tak často niekde úplne inde. To je dôvod, prečo celý projekt vznikol. Ak nejaká redakcia chce, nech napíše, kľudne im budem dávať pravideľne odpovede na ich otázky, keď si nevedia získať relevantné zdroje.

Čo je podľa vás problémom týchto magazínov? Ženy si ich často krát aj tak nekupujú pre informácie o mužoch, ale skôr aby sa dozvedeli o nových trendoch, nie?

Nemyslím si. Ženy vždy, rovnako ako my muži, chceli vedieť viac z toho opačného pólu. Tak, ako sa my nevyznáme napríklad v tom, ako vôbec číslujete podprsenky, tak vy zasa netušíte, prečo nemáme problém pozerať porno, prípadne sa na ňom ukájať, aj keď máme zdravý a sexuálne naplnený vzťah. Veľmi veľa podnetov som dostal práve pri vyvrátení témy o sexualite, podvode a odpustení, kedy si ženy nedokázali predstaviť opustiť chlapa, čo ich podviedol, pritom zostávali v stagnujúcom vzťahu aj niekoľko rokov, bez toho, aby si to priznali, že je to dávno už len prežitok alebo túžba, aby to bol ešte vzťah.

Takže chcete pomáhať ženám pochopiť mužov?

Aj tak by sa to dalo napísať. V podstate chcem, aby si ženy na mojom blogu uvedomili, že muži nie sú vôbec iní a že tiež – aj keď to nedávajú na javo – majú svoje pocity, túžby a podobne. Proste je to o tom, aby si vytvorili nejakú reálnejšiu predstavu o tom, čo muži prežívajú v podobných situáciách o akých magazíny píšu. Príkladom môže byť článok o tom, kde som reagoval na takzvané one night stand-y, kde teda údajne máte šancu zistiť, či ide mužovi len o sex na jednu noc a tak podobne. Realita? Poznám desiatky vzťahov, čo pôvodne nemali byť vzťah, ale len „povyrazenie si“. Dnes sú to fungujúce rodiny s deťmi a nikdy by spôsob zoznámenia nevymenili.

A kde je potom pravda, alebo píšu ženské magazíny vždy len účelovo a nepravdy?

To nemôžem povedať takto na drzovku, že všetko je naklamané a len promo, prípadne len vyplnený priestor medzi reklamami. Vôbec nie. Niekedy mám pocit, že im ide o to, aby navodili dojem, že majú zbehnutú mužskú problematiku a že sa na nich dá teda obrátiť s otázkami, ktoré im budú vedieť kvalifikovane zodpovedať. Realita je však taká, že redakcie sú plné žien, čo majú od 25 do 50 rokov, takže čo také vedia tie ženy o mužoch? Ruku na srdce a povedzte si, koľko redaktoriek sníva o tom, aký by bol super večer s partnerom, ale pritom prídu domov, zhodia veci a čumia do telky, alebo pracujú?

Takže si myslíte, že v redakciách sú len buď úplne mladé, alebo potom úplne prezreté ženy, ktoré si tie veci radšej vymyslia, ako by mali priniesť skutočné odpovede od respondentov z ulice?

Neviem ako by som toto zodpovedal, aby som redakcie nenaštval. Videl som niekoľko redakcií pre šoubiznis, pre lifestyle, pre zdravie, športové redakcie a tak podobne a všade to bolo vždy rovnaké. Vysoký tlak na uzávierky, množstvo článkov, pretože žijeme online dobu a okrem toho, že niečo treba do časopisu, treba živiť aj web a ten obsah často krát nie je moc odkiaľ, takže sa kvalita podlieza kvantitou. To je aj dôvod, prečo ja nepíšem tak často a prečo si radšej počkám na šťavnaté témy, kde sa dá pekne odpálkovať smeč, čo magazín nahodí. Podobne tomu bolo pri téme starších žien a mladších mužov. Veľmi kvalitné bolo aj odpovedanie na tak dôležitú otázku, akým je realita, prečo muži fakt radšej mlčia, ako keby vám mali povedať niekedy úplnú pravdu, alebo čokoľvek.

Okrem článkov, ktoré vyslovene reagujú a reflektujú spomínané magazíny, je na danom webe aj plno vecí, ktoré sú osobnejšieho charakteru. Prečo? Snažíte sa im priblížiť sám seba, alebo o čo ide v tomto prípade?

Ste žena, takže vám nemusím asi vysvetlovať, že je pre vás prirodzené, že kým sa niekomu otvoríte, potrebujete mať istý pocit nejakého spriaznenia, prípadne nejakej tej spoločnej vlny, na ktorej si idú vaše myšlienky. Priblíženie sa vám je teda neodlúčiteľným faktorom, ktorý v tomto prípade musí prísť, pretože bez neho to budú opäť len rovnaké žvásty ako z tých magazínov, ktoré čítajú. Je tam nutné, aby skutočne vedeli, že celý projekt nie je len marketingový ťah, alebo že je za tým celá redakcia ľudí, čo si vyberá na čo sa zamerá. Nie. Je to celé one man show, kde všetko robím ja sám. Vyberám si, na čo budem reagovať, ako na to budem reagovať a či to má, alebo nemá význam.

Prečo by vám potom mali tie ženy veriť, keď vo svojej podstate najčastejšie zhadzujete magazíny, ktoré čítajú, milujú a predpokladám, že sa v nich často nájdu?

Ja im samozrejme nekážem, aby mi verili. To je všetko na nich. Ja im len dávam feedback z tej mužskej strany, či to, čo v magazíne je napísané, môže niekedy nejaký skutočný muž aj napísať, alebo povedať. Príkladom môže byť reakcia na článok v ktorom sa písalo, ako hodnotíme ženy na prvom rande, čo bolo úplne prekrútené a jediný, kto môže ženy tak hodnotiť, sú skutočne len nevyrovnaní muži, čo ešte nič nedosiahli a majú akúsi potrebu naháňania skalpov.

Takže ich k ničomu nenútite?

Vôbec nie a mrzí ma, ak niečo také z toho celého nebodaj cítite. To tak určite nie je a ani nemá byť. Snažil som sa celý projekt vysvetliť v akomsi „intre“ v časti „Spoznaj ma„, kde som napísal kompletne celé pohnútky, prečo celý projekt existuje a kam bude smerovať.

Samozrejme, že na mňa váš web nevplýva nejako negatívne, skôr som sa často krát pristihla, že som sa musela z chuti zasmiať, pretože tam bolo presne napísané, ako vnímam aj ja niektoré veci, čím sa mi skôr zdalo, že to musela písať skôr žena a nie muž. Nebojíte sa, že takýto pocit môže mať viacero žien?

Ďakujem, som rád, že to pobavilo. Teraz to však pobavilo aj mňa. Často mi ľudia hovorili, že snáď som bol v minulom živote ženou, pretože očividne vidím na oba konce a z každého vkladám niečo. Neviem. Snažím sa písať čo najúprimenjšie a ako som často aj písal v článkoch, neťaží ma nejaké pomyselné puto, ktoré by ma držali v akomsi defence móde, že by som sa bál, že o niekoho svojou úprimnosťou prídem. Práve naopak, zistil som, že veľa ľudí často krát súhlasí a nájde sa v tom, čo píšem.

Fotografia nie je portrétom autora blogu jehopribeh.sk, ide o ilustračnú fotografiu.

Avatar

Poslal(a) ~

Ako sa ti páčil tento článok?

E-mailová adresa nebude zverejnená!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Start typing and press Enter to search