V prítmí schodiskových lámp

Pred.1 z 3
Použite ← → šípky na klávesnici

O nežnom i divokom príbehu dvoch tiel, ktoré sa nedokázali ovládnuť.

Nie som ženou, ktorá by si niekedy pripustila, že by ju mohol niekto oblbnúť na internete a už vôbec nie v reálnom živote. Aspoň som si to do toho dňa, kedy som strela “jeho” – myslela. Veď, prečo by som si aj nie, keď som nejak obzvlášť nepodliehala psychóze či efektu roztklepaných kolien, len z toho, že sa predomnou objavil chalan, čo po ňom išli všetky z okolia, už len keď sa niekde objavil.

Mala som mužov celkovo prečítaných a nebrala som vôbec žiaden ohľad na to, čo si kto myslí, alebo ako sa správam. Bola som to jednoducho ja a buď ma takú brali, alebo som nemusela byť vôbec v ich spoločnosti či živote. V tomto smere bola moja obrana úplne dokonalá. Žiadne zbytočné zlomené srdce, pretože som vedela hneď človeka “upratať”, kde som ho potrebovala mať. Skôr to bolo tak, že muži sa plazili za mnou, aby som si ich vôbec všimla, nikdy nie naopak. Až do doby, kedy sa objavil on.

Nedá sa povedať, že by to bol nejaký Adonis, alebo katalógový chlap z ktorého začnú vlhnúť všetkým ženám rozkroky. Skôr to bol presne ten typ muža, na ktorého keď sa pozriete, tak si poviete, že takých po svete behá, že nie je vlastne ničím výnimočný. Sivá myš, čo prekĺzne všade kam potrebuje a ani to nezaregistrujete, poväčšinou až v dobe, keď už je neskoro.

Tak krásna, tak nedotknuteľná a tak opustená

Keď sme si začali písať, vo svojej podstate to bol skôr monológ z jeho strany, pretože to bola vždy moja prvá taktická – ignorovať, aby som videla, akú má ten človek výdrž. Ak napíše niekoľko správ a odpadne, lebo nereagujem, potom ani nemusí ďalej reagovať. Klasické, účinné a hlavne – dovtedy mi to vždy fungovalo.

Neviem úplne presne čo sa stalo, ale po niekoľkých správach som čakala na to, kedy napíše. Či napíše. V podstate som sa prichytila pri tom, že som čakala na to, kedy konečne napíše. Lomcovalo mnou, aby som mu napísala, ale vydržala som. Až do doby, kedy napísal niečo, čo ma odrovnalo.

“Ako tak pozerám na tie tvoje fotografie, musím skonštatovať, že si krásna žena, čo má vkus, charizmu a z ktorej srší taká sexualita, že by snáď spálila aj slnko. Len škoda, že pôsobíš tak opustene.”

Akože čo? Jak opustene? Prečo opustene? Veď mi je super! Nepotrebujem nikoho k tomu, aby mi bolo super tak, ako mi je. O čom to do pekla trepe? Aká sexualita, aké slnko? Na to sa proste nedá nereagovať, toho musím “upratať”, čo mi to tu trepe?

Teraz neviem, či mi chceš lichotiť, zbaliť ma, alebo riešiť nejaký komplex. Fakt neviem, čo si vybrať z toho, čo všetko si napísal.

Tak to ma fakt mrzí, keď to vnímaš až takto. V prvej rade asi kompliment, keďže si fakt krásna a sympatická žena. Aj keď, vychádzať z fotografií, ktoré ani nemusia byť tvoje, je také prvoplánové. Ak však klameš s fotkami, tak je to na tvoju, nie moju škodu. No a v neposlednej rade, z fotiek srší neskutočný erotický náboj, preto si myslím, že musíš byť neskutočne energická a nabitá sexualitou. A k tomu opusteniu. Na fotkách si stále vážna, ako keby sa to fotilo pre nejaké parte, necítiť v tom, že by ťa niečo napĺňalo šťastím, ale to môže byť tiež len pre efekt, aby tie fotky vyzerali tak dobre. To už neviem posúdiť, len som napísal, ako na mňa pôsobia.

Puff. Prvý odpálený dekel z toho, že človek vôbec dokáže napísať niečo, čo má hlavu a pätu. Ešte k tomu je to muž. Teda. To prevýšilo moje očakávania. Nemávam vysoké nároky na komunikáciu s opačným pohlavím, ale je fajn vedieť, že ešte existujú aj muži, čo vedia napísať viac ako 3 písmená, čo ich snáď – podľa nich – majú priviesť až k mojím nohavičkám.

Tomu hovorím odpoveď hodná konverzácii. Ďakujem za kompliment, fakt som nevedela, čo alebo ako to vôbec pochopiť, či ma atakuješ, alebo ma balíš.

Baliť? To na to ideš teda poriadne z hurta, nemyslíš? Prečo myslíš, že by som ťa mal hneď baliť? Za to, že to tu robia všetci, alebo že si na to zvyknutá?

On si zo mňa buď robí dobrý deň, alebo sa mi fakt vysmieva? To si myslí, že som tu lovná zver, alebo ako? Aj keď, všetky baby čo sú na azete sú asi lovnou zverou, ale aj tak. Ako inak to brať, tu na azete? Aj tak tu podľa mňa nikto nekomunikuje o somarinách ale len o sexe a o kreditoch a neviem čo všetko.

Nie je to bežné, že sa to tu robí? Celý azet je o sexe, balení a chlapoch, čo nevedia ako zaujať a vyťahujú svoje fotky a albumi s pinďúrmi na počkanie, mysliac si, že tak dostanú heslá k albumom, nie?

To je pravda. Ako vidím, tak aj ty máš niečo uzamknuté vo svojom albume. Že či to je niečo, čo by mohlo byť pokračovaním tých fotiek, čo som už videl, alebo niečo iné? Ale máš pravdu, to by som sa opäť zaradil medzi tých, čo tak dychčia po heslách, že? To by som asi urobil rovnaký dojem, takže v tomto smere, asi budem skôr ten typ, čo počká, kedy budeš ty sama chcieť, aby som videl čo v tom albume je.

Na jednorožce som prestala veriť, keď som mala asi 10. Na zázraky, keď som mala ešte menej. Na ježiška som neverila nikdy, takže to, čo som si prečítala bol pre mňa ani nie šok, ale skôr zdesenie. Chlap, čo mu je jedno čo je v albume pod heslom? Takí na azete neexistujú! To je snáď niečo ako vedecký fakt. A teraz napíše nejaký chlap, že mu je to jedno a že počká kým sa sama rozhodnem, že chcem, aby to videl? Zaujímavá taktika obrátenej psychológie. To asi ani neviem, či niekedy niekto na mňa skúšal.

Môžeme skúsiť zistiť, ako moc ťa ten obsah zaujíma. Čo si myslíš, že v tom albume mám?

A došlo na niečo, čo som fakt nečakala ani v tom najhoršom sne. Nie, nebojte, neodhalil moje heslo, ani sa mi nehekol do účtu. Neodpísal. Proste zostal offline. Sakra. To mám teraz akože s týmto naťahovaním sa čakať do ďalšieho dňa?

Pred.1 z 3
Použite ← → šípky na klávesnici

Poslal(a) ~

Máš aj ty svoj vlastný podobný príbeh a chceš sa oň podeliť? Získať tak aj nejaké to euro k dobru? Neváhaj a napíš nám svoj príbeh.

Ako sa ti páčil tento článok?

E-mailová adresa nebude zverejnená!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Start typing and press Enter to search