V prítmí schodiskových lámp – II.diel
Od predstáv k realizácii? A možno aj nie…
Tak, čas sa nám kráti. Ešte si nevybuchla?
Ach, tieto jeho podpichovačky. Ako keby ja som bola tá, čo sa nevie dočkať stretnutia. Dobre viem, že je na mäkko a možno aj na tvrdo z toho, že sa dnes máme stretnúť, tak prečo sa správa takto? Či sa ja teším? Možno. Ale som v strese, lebo fakt neviem, čo vôbec očakávam od toho, čo sa stane, keď sa stretneme. Toľko rôznych scenárov, čo navymýšlal.
Ja? To skôr ty si daj pozor, aby si nevybuchol. Samozrejme, že som na teba zvedavá, keď si tak veríš, ale aby som nezostala nakoniec aj sklamaná, tak, ako pri ostatných.
O mňa sa skutočne báť nemusíš. Nie sme deti, aby sme sa hrali na to, komu sa z koho roztrasú kolená. Mne je jasné, že to budeš ty. Mimo to, ženy sú na to oveľa citlivejšie ako muži. To mi dáva výhodu. Takže, teším sa. Nie, že mi pošleš správu, že si ma videla a stačilo, to by som ti neodpustil. Ak sa ti nebudem páčiť, radšej mi to povedz rovno do očí.
Takže ešte aj masochista nakoniec? To by si chcel, aby ti žena priamo do očí povedala, že si sklamal jej predstavy? Veď to musí byť niečo strašné, nie?
Radšej pravdu do očí, ako neosobné sklamanie po všetkom, čo sme si už popísali, nie?
To má zmysel. Sľubujem, že ti rada poviem do očí, čo si myslím.
Dokážem byť skutočne taká priamočiara? Dúfam, že áno. Nemám rada konfrontácie, ale toto predsa nemôže byť tak strašné. Nebol by ani prvý a isto ani posledný, koho by som odpálkovala ešte skôr, ako by mi kúpil drink.
Hodina do stretnutia…
Tak veľa vecí, čo si musím skúsiť a tak málo času. Nechcem pôsobiť ako štetka, ani ako jeptiška, ale tiež nie ako nejaká panna, čo videla penis len v knižke biológie v siedmej triede. Prečo je to tak ťažké vybrať si niečo na seba, keď vlastne ide len o rande s človekom, čo si s ním píšem. Záleží mi na ňom? Chcem ho dostať, alebo s ním fakt chodiť? Prečo to vôbec riešim? Moc to riešim. No nič. Musím sa sústrediť, čo na seba. Večer už bude asi dosť chladno. Predsa len, zima za rohom a keď nesneží, tak sa to celkom slušne ryje pod kožu. Ale zasa, nemôžem byť nabalená ako cibuľa, keď chceme ísť do reštaurácie na večeru.
Čierne šaty na večer nikdy nič neskazia. Silnejšie silonky, čierny kabátik a som šik. Dúfam, že dostatočne, aby som spravila dojem.
Tak čo, už si nachystaná? Vieš kde to je? Určite nemám pre teba prísť? Bude to tak lepšie, ako keď prídeme každý sám a budeme sa hľadať.
Neboj, viem kde to je. Chceš mi zobrať možnosť zdrhnúť, že? Až tak sa bojíš?
Nebojím sa, je to vec toho, ako to bude pôsobiť, keď každý prídeme zvlášť. Mimo to, čo ak zbalím nejakú inú, čo sa ti bude podobať?
Tak to si potom u mňa pekne posereš, to ti je jasné, že? Mimo to, budem celá v čiernom, takže snáď si ma nepomýliš. V čom presne budeš ty?
Vieš, že večer sa väčšina žien oblieka do tmavých farieb, že? Ja budem tak nejako klasicky. Neviem ako to opísať, proste čierne rifle, košeľa, kabát. Ale asi chceš vedieť skôr farbu čo? Ale skôr ma spoznáš podľa toho, že budem mať pre teba darček. Takých chlapov asi večer v reštaurácii veľa nie je. Nosia ti chalani na rande darčeky?
Tak to si ma teraz dostal. Som rada, keď zaplatia aspoň za seba a nie to ešte, aby mi nosili darčeky. Ok. Vidíme sa.
