Nie je záujem ako záujem
Sloboda slova, tlače a tak celkovo nejako možnosť mať svoj vlastný názor, je charakterovou črtou slobody a demokracie. Tak to vnímame všetci a o to viac nás prekvapuje, že to niekto dokáže otočiť úplne naopak.
Michal, ktorého pozná asi každý, nie len z televíznych obrazoviek, ale aj z pohľadu práce žurnalistu a redaktora, je človek, ktorý si ctí hodnoty a princípy. Dlhé roky odolával zaťahovaniu svojej osoby do politického boja a nepreukazoval žiadne svoje politické presvedčenie či názor.
Za celú dobu, čo viedol politické diskusie v relácii „Na telo“, nepreukázal ani jednej politickej strane žiadnu náklonnosť či sympatie. Bolo jedno, či má v kresle opozičníka či koaličníka, každého svojími priamymi otázkami atakoval rovnako.
Keď sa niekto z respondentov rozhodol, že bude rozprávať o veciach, ktoré nijako nesúvisia s témou či otázkou, automaticky si s ním narobil poriadok, presne ako to má robiť správny redaktor takejto napnutej politickej diskusie.
Sledovať aktuálne dianie v Markíze a v relácii je však, žiaľ, ako sledovať topiaceho sa, čo sa snaží silou mocou chytiť tej povestnej trávy, aby sa udržal. Realitou je, že Michalov prejav na konci relácie, nech bol akokoľvek úprimný, porušil interné pravidlá. Na druhej strane, nulová reakcia zo strany vysielania ako takého (dramaturgia, scenáristi, strihač, zvukár, atď.) iba poukazuje na to, že si boli vedomí toho, čo sa bude po vysielaní diať a že jednoducho táto správa musí zaznieť, či sa to šéfovi páči alebo nepáči.
Otázky niektorých redakcií, čo oslovili politikov, čo si myslia o tomto kroku Markízy, čo sa týka rušenia relácie Na telo, prišli veľmi predčasne a na druhej strane otvorili – ako inak – veľmi veľa špekulácií o tom, čo si tíško myslia. Spustila sa vlna kritiky na Michala, na jeho akúsi politickú agitačku a snahy o vstup do politiky, ktorý však Michal nikdy nijako neriešil a ani k nemu neinklinoval, takže sme sa z médií začali dozvedať plnú prdel nepodložených domnienok a fabulácií o tom, ako sa čoskoro pridá Michal k Progresívnemu Slovensku a tak podobne.
Kritikou sa netajila SNS či poslanci Smeru SSD, ktorí tvrdia, že práve pre „jednostrannosť“ a snahu „potopiť koalíciu“ sa koalícia dohodla, že bude bojkotovať všetky diskusie. Následne obviniť moderátora, že si „nedokázal zohnať koaličných partnerov“ do diskusie mi potom príde veľmi silne za hranicou akejkoľvek morálky.
Možno majú tieto noty od pána Tomáša, alebo Grendela, ktorí úspešne opustili televízie aby sa stali súčasťou politiky, alebo možno od nekultúrnej pani ministerky kultúry, ktorú síce nezlákala spočiatku politika, ale svoje politické presvedčenie a nastavenie prezentovala formou, ktorá jej zamestnávateľovi moc nevyhovovala a poslala ju do miest, kam ani len slnko nesvieti.
Realitou je, že Michal otvoril veľmi vážnu tému o ktorej sme už písali aj my. Najbližšie týždne a roky budú veľmi silné snahy o likvidáciu všetkého, čo je kritické ku koalícii a k jej krokom. Nechcú vidieť žiadne kritické hlasy, nechcú odpovedať na žiadne kritické otázky. Chcú byť chlácholení a velebení do nebies.
Žiaľ vieme, ako dopadol Ikarus, keď mal nadľudské túžby.
My v redakcii stojíme za Michalom a berieme ho ako prvého whistleblovera z rady redaktorov súkromného sektora, teda zo súkromných televízií. Poukázal na to, že sloboda slova dostáva na frak. Na to, že politici vôbec neplnia svoju prácu, medzi ktorú patrí aj zúčastňovanie sa politických relácií a diskusií.
Žiaľ, dospeli sme do doby, kedy stačí každej politickej strane si zvolať vlastnú tlačovku na ktorej nebude odpovedať na žiadne otázky a tak sa ľudia nedozvedia nič iné ako to, čo si daná politická strana vymyslí alebo čo chce odkomnunikovať. Bez spätnej väzby z médií, bez otázok, bez kontroly.
Je na čase, aby sme sa ako občania zomkli a žiadali sme si odpovede, žiadali sme si vyššiu politickú kultúru, žiadali sme si odstupovanie politikov, ktorí odmietajú plniť si svoje vlastné povinnosti, ktorí pohŕdajú hlasmi občanov, ktorí sledujú len svoje vlastné ciele a spreneverili sa svojej úlohe a službe ľuďom.
Treba hlasno povedať DOSŤ!
